Legitimita Rádu sv. Lazara – jediný rytiersky rád s historickou kontinuitou a legitímnym patronátom francúzskej kráľovskej rodiny je Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara – Jeruzalémskeho vedený súčasným 50. Veľmajstrom grófom Dobrzenským z Dobrzenicz, ktorého v úrade potvrdil JKV gróf Parížsky, Vojvoda Francúzska, Hlava francúzskeho kráľovského rodu. Akékoľvek ďalšie organizácie, odvolávajúce sa na tradície, symboly, insígnie či heraldiku Rádu sv. Lazara sú občianskymi združeniami bez legitimity tradičných rytierskych rádov, ktoré však nevylučujú ušľachtilú pomoc a službu potrebným.
Rytiersky rád – aby bol akýkoľvek Rád právne uznaný ako Rád rytiersky, musí mať zaistenú ochranu legitímnym “Fons Honorum”, t.j. “vznešeným zakladateľom” patrónom a protektorom, ktorý bol panujúcim suverénom v čase vzniku Rádu alebo v čase, kedy tento suverén prijal Rád pod svoju ochranu. To sa v prípade Rádu sv. Lazara stalo v roku 1308, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ Filip IV. Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul “Ochranca Rádu sv. Lazara”. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím pápeža Leva X. sa úrad veľmajstra Rádu sv. Lazara stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba Rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako “Fons Honorum” ešte umocnila.
OSLJ – skratka anglického názvu Rádu sv. Lazara (Order of Saint Lazarus of Jerusalem)
PSLJ – vyjadrenie pútnického symbolu v tvare mušle sv. Jakuba, ktorá je prišitá na plášti na rádovom kríži. Tento symbol môže nosiť člen Rádu iba po svojej púti do Svätej zeme. Púť musí byť pod náboženskou záštitou a je podmienená návštevou aspoň troch z hlavných miest vo Svätej zemi (Staré mesto Jeruzalem na Olivovej hore, Getsemanská záhrada, ulica Via Dolorosa, Bazilika Božieho hrobu, Hrob a kostol svätého Lazara v Betánii, miesto narodenia Pána v Betleheme, či mesta Nazaret).
C. a K. – skratka Cisársko – Kráľovský ( vyjadrenie duálnej monarchie Rakúska – C. a Uhorska – K. po Rakúsko Maďarskom vyrovnaní v roku 1867)
JKV – titul Jeho Kráľovká Výsosť
JV – titul Jeho Výsosť
JE – titul Jeho Excelencia
Jeho Em. – titul Jeho Eminencia
Armoriál – zbierka nositeľov erbov, obvykle vydaná v knižnej podobe
Compagnon – buď priaznivec Rádu, ktorý nie je kresťanského vyznania, alebo podporovateľ Rádu bez skladania sľubu poslušnosti Veľmajstrovi
pretedent – kandidát
etc. – skratka z lat. “et cetera” (“a tak ďalej”, alebo “a ďalšie”)
Veľmajster – najvyšší predstavený Rádu, volený spomedzi členov v hodnosti rytier a vyššie Veľkou generálnou kapitulou. Pred zvolením musí byť členom Rádu, musí byť katolík, žiť príkladným kresťanským životom a musí byť príslušníkom významného rodu vyššej aristokracie. Ako jediný má právomoc pasovať do hodnosti rytierov a vyššie. Obvykle vykonáva úrad do dovŕšenia 75. roku, potom sa stáva emeritným Veľmajstrom. Môže tiež odstúpiť z úradu a vo veľmi výnimočných prípadoch môže tiež byť odvolaný mimoriadnou Veľkou kapitulou z podnetu Predsedu ústavnej rady a Veľkého magistéria so súhlasným stanoviskom svetského a duchovného protektora.
Veľkobaili/Veľkoprior – obvykle najvyšší predstavený národného územného celku (štátu) – Veľkobailiviku (Veľkopriorátu). Z podnetu Veľkobailiho môže Veľmajster menovať pre danú územnú jednotku aj úrad Bailiho/Priora.
Baili – vyšší predstavený nižšieho národného územného celku – Bailiviku, menovaný Veľmajstrom na podnet Veľkobailiho/Veľkopriora. Baili je organizačne podriadený Veľkobailimu a reprezentuje zastupiteľský úrad Veľkobailiho v čase jeho zaneprázdnenosti, neprítomnosti či chorobe a je jeho zástupcom s plnými výkonnými právomocami.
Prior – vyšší predstavený Rádu, de facto totožná funkcia ako Baili.
Veľkopriorát/Veľkobailivik – samostatná organizačná a právna jednotka Rádu pôsobiaca na jednotnom územnom celku, obvykle na území jedného štátu.
Komenda/Delegácia – nižšia územno-organizačná jednotka Rádu. Pre zriadenie komendy je potrebných min. 7 členov v hodnosti rytier (KLJ). Delegácia je ekvivalentom komendy s počtom členov nižším než 7. V čele komendy i delegácie stojí vždy komandér (komtúr, resp. veliteľ komendy). Komendy majú právo na vlastné insígnie (erb, zástavu) v súlade s heraldickými pravidlami a tradíciou Rádu.
Rytier – rádová hodnosť. Osoby šľachtického pôvodu sú automaticky prijímané do Rádu v hodnosti rytiera, osoby občianskeho pôvodu môžu byť za “oddanosť” postupne po rokoch vernej služby v Ráde povýšené do hodnosti rytiera (tzv. graciálny rytier). Členovia Rádu v hodnosti rytiera skladajú úplný, resp. večný sľub poslušnosti voči Rádu a jeho predstaveným (nižšie hodnosti, bratia a dôstojníci, skladajú len sľuby dočasné). Rytieri a vyššie hodnosti majú právo “kapitulára” – t.j. môžu hlasovať a predkladať návrhy k hlasovaniu na generálnej kapitule, môžu voliť a byť zvolenými do úradov v Rádovej vláde, príp. do úradu Veľmajstra po splnení ďalších podmienok.
Rytier komtúr – vyššia rádová hodnosť za oddanú službu v Ráde. Môže, ale nemusí sa vzťahovať na výkon úradu správcu samostatnej územnej jednotky – komendy (komtúr, resp. veliteľ komendy).
Veľkokrížnik – vyššia rádová hodnosť, najvyššia pre rytierov s občianskym pôvodom, obvykle udeľovaná za dlhé roky vernej služby v Ráde. Výnimku tvoria len vysokí štátni či cirkevní predstavitelia a príslušníci vyššej šľachty, ktorí môžu byť prijímaní do Rádu v tejto hodnosti.
Rytier s kolanou – najvyššia rádová hodnosť, udeľovaná prakticky len Veľmajstrovi a výnimočne tiež osobám vysokého kléru (v hodnosti kardinála rímsko-katolíckej cirkvi) či príslušníkom panujúcich aristokratických rodov.
dol. – historicky doložený údaj (obvykle písomne)
Justiciár – právnik, ktorého národná jurisdikcia (obvykle Veľkopriorát/Veľkobailivik) používa k právnym poradám. Nemá žiadnu právomoc.